Hamánek - Ako vychovávať dieťa? Metóda Rešpektovať a byť rešpektovaný berie dieťa ako partnera

Poslušné dieťa je sen nezaučených rodičov

Väčšina z nás túži vychovávať svoje deti správne. Neradi robíme chyby, o to viac ako rodičia. Sami si z detstva dobre pamätáme, čo sa nám páčilo a čo nie. Nové vzorce správania je však pomerne ťažké preniesť do vlastnej výchovy, pretože sa veľmi často pohybujeme po koľajniciach, ktoré nám vytýčili rodičia. Často potom tiež opakujeme ich chyby, či už vedome, alebo nie. V minulosti sa najčastejšie v súvislosti s výchovou hovorilo o "poslušných" deťoch. Poslušnosť mala jednoznačne kladné znamienko. Podľa autorov "Rešpektovať a byť rešpektovaný", ktorými sú psychológovia Pavol a Tatjana žihľava spolu s Janou Nováčková a Dobromila Nevolovou, je však poslušné dieťa snom nezaučenej rodičov. Nemá totiž vlastnú vôľu a nielen v detstve, ale aj v dospelosti potom počúva toho, kto má moc.

Dôležitá je vlastná zodpovednosť

Mali by sme teda chcieť dieťa neposlušné? Autori a lektori stále populárnejších kurzov tvrdí, že ide predovšetkým o vštepenie vlastnej zodpovednosti detí. Tie by si vždy mali uvedomovať následky vlastných krokov, svojho správania a niesť za to následky. Takáto zodpovednosť potom funguje, aj keď nie je nablízku rodič s prísnym pohľadom. To by pritom malo byť cieľom partnerského a rešpektujúceho prístupu k výchove - pomôcť deťom spôsoby primeranými ich veku, vštepiť im vlastné hodnotový rebríček, ktorým sa budú samy riadiť, bez toho, aby potrebovali nápovedu starostlivých rodičov. Skrátka pripravovať hotové, zrelé ľudí. "Dieťa by malo robiť dobré veci samo od seba, a nie preto, aby od vás malo izbu, alebo preto, že sa vás bojí," vysvetľuje tridsaťpäťročná Tereza, ktorá absolvovala kurz Rešpektovať a byť rešpektovaný. "V určitom momente som si nebola istá, či robím veci správne. Ak s deťmi hovorím dobre. Prinieslo mi to nový pohľad a s mojimi deťmi to rozhodne funguje, "hovorí.

Deti zraňujú rovnaké veci ako dospelé

Deťom vadí to isté čo dospelým. Sami nechceme byť urážaný, nepáčia sa nám vulgarizmy, sakrovanie, ironické poznámky, komandovanie, výčitky ani citové vydieranie. Napriek tomu sa takto rodičia občas k svojim deťom správajú, aj keď to "myslí dobre". Takýto prístup deti zraňuje a potláča ich sebavedomie i sebaúctu. Koľkokrát treba mamičkám kontrolujúcim detskú bielizeň ujde poznámka o "prasiatkach" ... "Deti nie sú iný živočíšny druh ako dospelí, nie je preto žiadny rozumný dôvod správať sa k nim inak. Avšak to, čo k deťom, by sme si k iným dospelým asi nedovolili, "dopĺňa Tereza.

Hranice tvorte spolu s deťmi

Dodáva, že upustiť od autoritatívne výchovy rozhodne neznamená zbúrať všetky hranice. Naopak. "Aj v kurze nám hovorili, že keď deti nemajú jasné, pevné hranice, strácajú pocit bezpečia. Keď raz niečo platí a druhýkrát nie, vyvoláva to v nich úzkosť a neistotu. A kvôli tomu sa môžu správať aj agresívne, "hovorí. Psychológovia navrhujú vytvárať hranice nie pre deti, ale s deťmi. V takomto prístupe k tvorbe hraníc je ukrytý významný rozdiel - nevytvárajú sa totiž mocensky pevnou rukou rodičov, ale s rešpektom a ohľady na samotné deti. "Nemožno vychovávať autoritatívne a potom očakávať, že sa deti budú správať demokraticky," tvrdia autori.

"Funguje to pritom aj u maličkostí, voľby ale musí byť jasne sformulované, reálne k veku dieťaťa a výsledok prijateľný aj pre mňa či manžela. Dieťaťom zvolenú možnosť potom totiž musíme rešpektovať, a nie ju zhadzovať, "hovorí mamička Tereza. Rešpektujúci prístup učí dieťa čerpať životné skúsenosti z toho, aký vplyv majú jeho voľby. Napríklad keď odbije domácu úlohu, mali by mu rodičia umožniť druhý deň v škole zažiť dôsledky podobného rozhodnutia.

Hamánek č. 10, zima 2013

Foto: Shutterstock